Čo je to hypotéza?

Často sa stretávame s javmi, ktoré je potrebné vysvetliť. Zďaleka ich však nedokážeme vysvetliť analogicky s inými podobnými fenoménmi. Potom urobíme predpoklad, vedome neviem, či je to pravda alebo nie. Takéto predpoklady, ktorých pravdu je ešte potrebné dokázať, sa nazývajú hypotézy.

Návod na použitie

1

Hypotéza v zmysle vedeckej metodológie má neurčitý predpoklad - o vlastnostiach, príčinách, štruktúrach, vzťahoch študovaných objektov alebo javov. Na základe svojej hypotézy si vyžaduje hypotézu, počas ktorej bude buď potvrdená, alebo vyvrátená. Nech sa ukáže, že akákoľvek hypotéza je nepravdivá alebo pravdivá, má heuristickú hodnotu, pretože počas overovania sa objavujú nové fakty, empirický materiál. Naše znalosti sa teda rozširujú.

2

Hypotézy sú rozdelené na všeobecné a konkrétne. Všeobecné hypotézy sa týkajú vlastností, príčin, štruktúr, vzťahov celých tried študovaných objektov. Napríklad „všetky huby sú jedlé“ alebo „nikto z mačiek letí“. Konkrétne hypotézy sa týkajú vlastností, príčin, štruktúr, vzťahov jednotlivých javov alebo ich skupín. Napríklad „niektoré huby sú jedlé jedenkrát“ alebo „táto mačka letí počas dňa, pretože majitelia nie sú doma“.

3

Hypotézy sa spravidla robia s ohľadom na doteraz neznáme vlastnosti, príčiny, štruktúry, vzťahy. Existuje však celý rad hypotéz, v ktorých sú všetky javy už známe a dobre preskúmané. Tento druh hypotézy sa nazýva hypotéza ad hoc (v tomto prípade). Osobitným druhom hypotézy je „pracovná“ hypotéza. Pracovná hypotéza nie je ani predpoklad, je to skôr „usmerňujúca myšlienka“, ktorá nevyžaduje žiadne zdôvodnenie, ba ani často striktne logickú formuláciu. Toto je v skutočnosti hypotéza o ceste k hypotéze.

4

Hypotéza spočíva na základe takzvanej hypoteticko-deduktívnej metódy, ktorej charakteristickou črtou je dedukcia hypotéz o tvrdeniach, ktoré sú v rozpore so známymi skutočnosťami alebo pravdivými tvrdeniami, s ich následným experimentálnym alebo teoretickým overením.