Prečo rétorické otázky?

Rétorická otázka je rečová figúra, ktorá je potvrdením alebo zamietnutím vo forme otázky, ktorá si nevyžaduje odpoveď. Rétorické problémy sa často používajú v beletristických a publicistických textoch a používajú sa aj v ústnej reči.

Rétorické otázky sa najčastejšie používajú na zdôraznenie významu výroku a na upozornenie poslucháča alebo čitateľa na konkrétny problém. Okrem toho použitie dotazovacej formy je konvenciou, pretože neočakáva sa žiadna odpoveď alebo je príliš zrejmá.

Rétorické otázky sú jedným z prostriedkov vyjadrovania a často sa používajú v textoch umeleckého štýlu. Napríklad sa často používali v dielach ruskej literatúry 19. storočia („A kto sú sudcovia?“, „Kto je na vine?“, „Čo mám robiť?“). Tým, že sa autori uchýlili k týmto rétorickým postavám, posilnili emocionálne sfarbenie výroku a prinútili čitateľov, aby o tom premýšľali.

Rétorické otázky sa použili aj v novinárskych dielach. V nich, okrem posilnenia umeleckej expresivity textu, rétorické otázky pomáhajú vytvárať ilúziu rozhovoru so čitateľom. Rovnaká technika sa často používa pri prejavoch a prednáškach, pri zvýrazňovaní kľúčových fráz a pri zapojovaní publika do procesu reflexie. Keď človek počúva monológ, nedobrovoľne venuje osobitnú pozornosť výrokom s tázavou intonáciou, preto je tento spôsob záujmu publika veľmi efektívny. Hovorca niekedy nepoužíva jednu, ale celú sériu rétorických otázok, čím zameriava publikum na najdôležitejšiu časť správy alebo prednášky.

Okrem rétorických otázok sa rétorické výkričníky a rétorické odkazy používajú v písomnej aj ústnej reči. Rovnako ako v rétorických otázkach tu zohráva hlavnú úlohu intonácia, ktorou sa tieto frázy vyslovujú. Rétorické výkričníky a výzvy tiež patria k prostriedkom na zvýšenie expresivity textu a sprostredkovanie emócií, pocitov autora.